naranja-blog

A znova feminizmus... Asi touto témou veľa mužov nepoteším, ale sorry chlapci musím to napísať. Bola som veľmi prekvapená, keď som zistila rozdiel ponímania tohto pojmu u nás a v iných povedzme viac rozvinutejších západnejších krajinách. V týchto krajinách sa ženy väčšinou o sebe nehanbia povedať že sú aspoň v nejakom zmysle slova feministky. Naschvál hovorím v nejakom zmysle slova, lebo samozrejme v rámci feminizmu je ako v každom inom myšlienkovom hnutí veľa prúdová smerov a niektoré z nich sú povedzme „mierne od veci”.... A prečo sa tieto ženy nehanbia povedať že sú feministky? Lebo niesu s pokojné s tým že v určitých oblastiach života je to ešte stále jednoducho nespravodlivé. Že je to nespravodlivé keď ma muž vyššie ohodnotenie ako žena za tu istú prácu, že je to nespravodlivé že spoločnosť ešte stále vidí len ženy ako zodpovedne za starostlivosť o dieťa, a tiež je to nespravodlivé že sa žena nemôže realizovať vo svojej prací alebo koníčkoch tak isto ako muž, aj keď ma presne tie iste túžby, sny, ciele a aj talenty na ich dosiahnutie.... Že sú hrdé na feministické hnutie, ktoré presadilo volebne pravo pre ženy a tiež že majú vôľu interrupcie, keď už je väčšinou cela zodpovednosť za dieťa na ich pleciach... Tiež že videli, aký bol vzťah ich rodičov doma, keď otec pozeral na futbal a hysterická matka, ktorá nevedela čo skôr po nich jačala. A ze to tak nechcu... Hm....zamyslela som sa. Dovtedy som počula slovo feminizmus len ako veľmi negatívne pomenovanie žien, ktoré boli určite lesby alebo fúzaté mužatky. A tak som sa poobzerala, ako tu ten život asi pre ženy vyzerá, keď sa sťažujú na toľko veci. Slobodné matky dostavali slušnú podporu od štátu, zahliadla som veľmi veľa organizácii na pomoc ženám, ktoré chcú (musia) opustiť manžela a zistila som že zákony ženy väčšmi chránia pokiaľ ide o otázky domáceho násilia, ako je tomu v našej krajine. A ešte niečo. Boli akési sebavedomejšie a menej unavené. Muži nepovažovali za trápne ostať na materskej, keď sa žena chcela hneď vrátiť do práce a tiež trávenie času s deťmi tak isto ako ich manželka, aby sa aj ona mohla vo svojom obore realizovať. Považujú to za niečo pekné, pretože to robia z lásky k nej, pretože chcú aby bola tiež šťastná a chápu že nenaplnení život v ktorom sú ženy len doma so svojimi dietkami a starajú sa o čistotu a jedlo vedie k ich pretransformovaniu sa na hysterické depresívne domáce gazdinine, ku ktorým sa muži len nie veľmi radi večer vracajú... Našťastie tak nejak časom sledujem, že aj u nás začínajú muži dôvodu feminizmu rozumieť. Musím spomenúť jeden výrok, ktorý autor použil v jednom inom blogu ,,feminizmus žien vzniká kvôli egoizmu mužov”. Myslím, že presne vystihuje podstatu veci. Že vždy keď muž príde s nejakým rozhodnutím, kde myslí len na svoje šťastie a vôbec nie na to svojej ženy a odmieta kompromis nastáva kríza. A keď sa takýto postoj odrazí aj vo fungovaní spoločnosti nastáva tá spomenutá nespravodlivosť. A je len normálne a múdre a odvážne ak sa ženy proti nej postavia. A hlavne nieje to kvôli nenávisti k mužom. Nie, nie kvôli nenávisti k mužom sme chceli volebné právo, nie kvôli nenávisti sme chceli povolenie študovať a pracovať a nie kvôli nenávisti sme chceli mat právo rozhodovať o svojom tele. A áno, nieje interrupcia správna, ale budeme sa za ňu spovedať pred Bohom a nie pred súdom a hlavne tak isto sa za nechcenie dieťaťa bude spovedať náš milenec ako aj my. A tak isto nechceme dnes kvôli nenávisti k mužom môcť ísť za svojími cieľmi tak isto ako oni a nie kvôli nenávisti k mužom chceme byť finančne ohodnotené za tvrdú drinu akou je výchova detí a vedenie domácnosti ak sa toho ujmeme. Neviem si odpovedať na otázku, prečo sa u nás často tento boj za spravodlivosť považuje za hlúpy a ženy ktoré sú zástankyňami tohto hnutia nie za odvážne, ale za šibnuté mužatky. Považujem sa za feministku a necítim nenávisť k mužom. Ale chcem svet, kde nebudem utláčaná preto že som žena, kde moje túžby budú tak isto akceptované ako túžby muža a kde nebudem musieť byť na mužovi závislá, tak isto ako ani on by nechcel byť na mne. A chcem spravodlivosť, ktorú okolo seba príliš často nevidím. Je to hlúpe?